ZOTRVAČNOSŤ
Ako je možné, že od čias Galilea a následne Newtona, keď bol formulovaný zákon zotrvačnosti, zostáva fyzikálna podstata zotrvačnosti neobjasnená? V tejto časti predkladáme vlastný pohľad na tento problém. Vychádzame z predpokladu, že hlavnou príčinou, prečo sa nepodarilo vysvetliť zotrvačnosť, je tradičné chápanie hmotnosti. Preto zavádzame pojem dynamická hmotnosť.
Poznámka: Veľmi blízko k definovaniu dynamickej hmotnosti atómov prišiel Albert Einstein. Jeho známa rovnica
E = m.c2 síce vyjadruje energiu častíc atómovej hmoty, ale zamieňa ju za statickú hmotnosť.
Za druhú príčinu považujeme opustenie myšlienky éteru, teda prostredia, ktoré vesmírny priestor vyplňuje. S myšlienkou éteru pracoval aj René Descartes vo svojej vírovej teórii.
Pojmy potrebné na pochopenie javu zotrvačnosti.
- Tmavá hmota. Predložený Model tmavej hmoty (MTH) vychádza z pochopenia príčiny prúdenia neznámej látky, ktorá prúdi do stredu našej Zeme a spôsobuje gravitáciu.
- Princíp ekvivalencie. Na základe MTH je predložený teoretický dôkaz princípu ekvivalencie.
- Hmotnosť. Odklon od definície statickej hmotnosti telesa ku definícii dynamickej hmotnosti telesa je cestou ku jednotnej definícii sily.
- Gravitácia a Dynamická hmotnosť. Odklon od výlučne statického chápania hmotnosti a zavedenie pojmu dynamickej hmotnosti je cestou ku jednotnej definícii sily.
- Častice a jadrá atómov. Z predpokladov modelu tmavej hmoty vyplýva, že častice atómov možno prirovnať k „prúdovým motorom“. Použitím zdravého rozumu a následnou dedukciou sa zaoberáme aj možnou úlohou deuterónov v jadrách atómov.
- Zotrvačnosť. V závere tejto časti analyzujeme vzájomný vzťah medzi pohybom telesa a dynamickou hmotnosťou jeho častíc. Na základe modelu tmavej hmoty navrhujeme vlastné vysvetlenie fyzikálnej podstaty zotrvačnosti.