MODEL TMAVEJ HMOTY
Objav tmavej hmoty je v podstate znovuobjavením éteru. Pojem éteru použil v 17. storočí René Descartes pri prezentovaní vírovej teórie (Vortex theory), ktorá predpokladala existenciu víru neznámej rotujúcej látky v okolí každej hviezdy. Túto teóriu podporovali významní filozofovia tej doby. Začiatkom 20. storočia bol prijatím všeobecnej teórie relativity pojem éteru opustený.
Poznámka: Zaznamenaný vplyv Mesiaca na smer gravitačného zrýchlenia (experiment DOGA) podporuje správnosť vírovej teórie Reného Descarta.
Objav tmavej hmoty podporil naše dlhodobé úsilie pri hľadaní odpovede na otázku o podstate gravitácie. Vychádzalo z presvedčenia, že k povrchu Zeme nie sme priťahovaní neznámou záhadnou silou, ale unášaní prúdením rovnako záhadnej látky. Dlho sme nepoznali odpoveď na otázku: „Prečo prúdi neznáma látka do objemu Zeme a čo sa s ňou deje? Vysvetlenie priniesla myšlienka, ktorá objasňuje vzťah medzi tmavou a atómovou hmotou.
Pred vysvetlením vzťahu medzi tmavou hmotou a hmotou atómov je zaujímavá odpoveď na otázku, čo je tmavá hmota. Uvádzam postrehy z internetu.
„Je to niečo, čo nevidíme, ale vieme, že tam je. Najlepšie dôkazy pochádzajú z rotácie galaxií – hviezdy sa pohybujú rýchlejšie, ako by mali, ak by existovala len viditeľná hmota. Jemné fluktuácie v žiarení z raného vesmíru ukazujú, že tmavá hmota musela existovať už veľmi skoro. Tmavá hmota je jednou z najfascinujúcejších záhad modernej fyziky. Nevydáva svetlo ani žiadne elektromagnetické žiarenie. Zdá sa, že neinteraguje s bežnou hmotou tak, ako ju poznáme. Vieme o nej len vďaka jej gravitačnému vplyvu.“
Prečo je tmavá hmota pre vedu taká dôležitá? Pretože tvorí asi 85 % všetkej hmoty vo vesmíre. Ak jej nerozumieme, nerozumieme ani tomu, z čoho sa vesmír skladá.
V tejto časti prezentujem „Model tmavej hmoty„, ktorý je výsledkom pochopenia podstaty gravitácie. Má dve časti. Prvá časť obsahuje hypotézu o zložení tmavej hmoty. Druhá časť obsahuje hypotézu o vzťahu medzi tmavou a atómovou hmotou.
Zloženie tmavej hmoty
- Tmavá hmota vyplňuje celý vesmír.
- Pozostáva z dvoch kvalitatívne odlišných zložiek.
- Prvou zložkou tmavej hmoty je kontinuum – primárna látka, ktorá tvorí základné prostredie fyzikálnych interakcií.
- Druhou zložkou tmavej hmoty sú guľové častice sekundárnej látky, ktoré sa dotýkajú. Voľne sa pohybujú („plávajú“) v primárnej látke (obr. 4.1). Guľové častice sekundárnej látky tvoria v danom objeme tmavej hmoty približne 52 % , čo naznačuje ich významný podiel na jej makroskopických vlastnostiach.
Primárnej zložke tmavej hmoty sme priradili názov „kontinuum“. Pre technicky vzdelaného človeka je tento názov ťažko prijateľný. Zo štúdia na strednej škole vieme, že každá látka je tvorená časticami.
Pre ľahšie pochopenie upriamujem pozornosť na detailné zábery povrchu Slnka. Vidíme na nich meniace sa granule rôznych tvarov, ktoré bezo zvyšku vypĺňajú nielen povrch, ale zrejme aj objem pod ním. Niečo podobné môže tvoriť kontinuum prvej zložky tmavej hmoty.
Ďalšou možnosťou je, že Boh stvoril vesmír ako jednu veľkú časticu, ktorú tvorí kontinuum a častice sekundárnej látky. V každom prípade vychádzame z predpokladu, že primárna látka je kontinuum.
Vzťah tmavej hmoty a atómovej hmoty
- Častice sekundárnej látky sa bez prerušenia „vyrábajú“ v rotujúcich časticiach atómov z primárnej látky .
- Častice atómov predstavujú „prúdové motory“ vytvorené prírodou. Palivom prúdových motorov je primárna látka absorbovaná cez povrch častíc. Spaliny prúdových motorov predstavujú „vyrobené“ častice sekundárnej látky emitované cez póly v osi rotácie.
- Protón a elektrón emitujú častice sekundárnej látky iba cez jeden pól. Ak prsty pravej ruky sledujú smer rotácie častice a vystretý palec ukazuje smer emisie sekundárnej látky, časticu označujeme ako pravotočivú. V opačnom prípade ide ľavotočivú časticu.
- Neutrón emituje častice sekundárnej látky cez oba póly. Pre neutróny neplatí pravidlo pravej ruky. Smer rotácie neutrónu závisí od smeru pohľadu.
- Prúdenie absorbovanej primárnej látky vytvára okolí častice pole primárnej látky.
- Prúdenie emitovanej sekundárnej látky vytvára v okolí častice pole sekundárnej látky.
- Hmotnosť absorbovanej primárnej látky sa rovná hmotnosti emitovanej sekundárnej látky.
- Energia prúdenia absorbovanej primárnej látky je väčšia, ako energia prúdenia emitovanej sekundárnej látky. Rozdiel energií slúži na udržiavanie pohybu častíc v atóme.
- Obnova primárnej látky spotrebovanej pri „výrobe“ sekundárnej látky prebieha počas zrodu supernov a pod.
Pre jasnosť a konzistentnosť je terminológia v ďalšom texte predefinovaná. Primárna látka sa bude v ďalšom texte označovať ako gravitačná látka a sekundárna ako zotrvačná látka.